ZSVTS ako most spájajúci vedu a prax

autor: Ing. Robert Brežný, PhD.

Most veda-prax
Pri propagácii nášho zväzu na internete sme si zvolili za symbol MOST. Most je výsledkom umu a šikovnosti technikov a inžinierov a zároveň symbolizuje spájanie brehov, neprístupných miest, ľudí, preklenovanie prekážok. ZSVTS chce byť tiež mostom, ktorý spája vedcov a technikov z rôznych disciplín, rôznych vekových skupín, z rôznych častí našej krajiny alebo sveta. A chce byť aj mostom, ktorý má spojiť dve odlišné komunity, akoby dva odlišné svety – vedu a podnikateľské prostredie. To spojenie je životne dôležité pre budúcnosť vedy a výskumu, pre národnú ekonomiku, pre konkurencieschopnosť našich podnikov a zvlášť na Slovensku má obrovský nevyužitý potenciál.

Súčasnosť a budúcnosť prepojenia veda-prax
Je všeobecne známe podfinancovanie vedy a výskumu na Slovensku. Do vedy a výskumu prúdi okolo  0,48% hodnoty hrubého domáceho produktu a na tom  sa podieľajú zdroje z podnikateľskej sféry asi 50 percentami. Pritom strategický cieľ EU do roku 2020 je financovanie vedy a výskumu na úrovni 3% z HDP a z toho 2/3 by mali pochádzať z podnikateľských zdrojov. Utópia? V niektorých krajinách OECD je to skutočnosť. Pre Slovensko to ale znamená, že už dnes by sme mali asi 8-násobne zvýšiť objem prostriedkov z podnikateľskej sféry do vedy a výskumu. Čiže navýšenie z ca. 200 miliónov EUR na 1,6 miliardy EUR. A to už ako utópia vyzerá.

Fajn, zvýšiť financovanie vedy a výskumu  zo štátnych zdrojov sa dá dosiahnuť politickými rozhodnutiami (o cudzích peniazoch sa ľahko rozhoduje). Ale ako chceme dosiahnuť taký dramatický nárast v podiele súkromného kapitálu? Kto nariadi súkromnému sektoru naliať odrazu také množstvo peňazí do vedy a výskumu? Kapitálu nemožno prikazovať, kapitál treba prilákať, kapitál musí mať dôveru, že dáva peniaze do dobrých rúk a že peniaze sa mu v rozumnom čase vrátia. Vie naša veda a výskum prilákať súkromný kapitál? Má naša veda a výskum takú dôveru súkromného kapitálu, aby jej zveril takéto sumy?

Súčasný nízky podiel súkromného sektoru na financovaní vedy a výskumu skôr svedčí o tom, že veda a výskum nemajú takú dôveru súkromného kapitálu, aby investoval takéto sumy. Prepojenie výskumu a praxe je nedostatočné. Nie, neklamme sa, že príčinou je kríza. Ani v časoch konjunktúry to nebolo iné.

Súkromný kapitál ťažko presvedčia len veľkolepé plány výstavby technologických inkubátorov, centier transferu výskumu, vedecko-technologických parkov. Dôvera sa buduje postupne, od malých projektov k väčším. Na malých projektoch musia podnikatelia vidieť, že slovenský výskum im pomôže, že je dôveryhodným partnerom, že vložené peniaze sa vrátia aj s úrokmi. Až potom sa odhodlajú investovať väčšie sumy. Tie kontakty medzi praxou a výskumom musia byť už dnes oveľa intenzívnejšie, systematickejšie, kvalitnejšie.

Nevyužité príležitosti prepojenia veda-prax
Mal som šťastie, že jednu polovicu svojej kariéry som strávil vo svete vedy a druhú vo svete medzinárodných výrobných spoločností na pozíciách pre technickú pomoc zákazníkom, vývoj produktov a riadenie kvality. Sú mi známe rozdiely v motivácii, kultúre, rozmýšľaní – a teda aj bariér – medzi vedcami na jednej strane a ľuďmi praxe na druhej strane. A naviac, videl som a zažil som ako fungujú a interagujú tieto dva svety u nás na Slovensku a ako vo vyspelých krajinách.

V podnikovej výrobnej praxi sú mraky príležitostí, kde môže veda a výskum pomôcť znižovať náklady, zlepšovať úžitkové vlastnosti produktov, zabezpečiť stálejšiu kvalitu výroby, odľahčiť životnému prostrediu, atď, atď. To sú tie príležitosti pre malé projekty na niekoľko mesiacov, možno na jeden rok, na ktorých sa buduje dôvera súkromného biznisu k vede a výskumu.  Každý schopnejší technológ, vedúci výroby alebo vývojár produktov má zoznam podobných prevádzkových problémov, ktoré stoja podniky peniaze. Pri dnešných rozmeroch podnikov, keď každá hodina zmeškanej výroby stojí stovky či tisíce eur, aj malé problémy predstavujú značné straty. A ich vyriešenie môže úplne zmeniť postavenie podniku na trhu a jeho konkurencieschopnosť. Podnikateľ rád investuje časť tejto sumy, ak má dôveru, že mu to niekto vyrieši.

Aj ja som si viedol taký zoznam problémov. Išlo o problémy ako napríklad príliš pomalé analytické metódy, vysoké straty z odpadov drahých materiálov, kolísavá kvalita produktu, chýbajúca metodika na hodnotenie nejakej úžitkovej vlastnosti produktu a pod. Žiadne svetoborné problémy, riešenia si vyžadovali len určitú kapacitu, určité znalosti, trpezlivý vedecký prístup,  využitie nejakej analógie – a niekedy by stačilo pohľadať riešenie v odbornej literatúre. V podniku sme na toto všetko nemali kapacity, vybavenie, znalosti. Výskumno-vývojové centrá našich firiem boli v zahraničí, mali svoj program, nemali kapacity na riešenie týchto malých problémov,

Hľadal som teda partnera medzi výskumníkmi na Slovensku, ktorí by mi pomohli. Poskytovali veľmi zaujímavé ceny za svoje služby aj o vedeckej kompetencii sa nedalo pochybovať. Napriek tomu som musel uznať, že viac dôvery vzbudzovali drahšie nemecké a holandské výskumné pracoviská. Čím  tak bodovali konkurenti slovenských výskumníkov? Mali väčšiu ochotu prispôsobiť sa potrebám klienta, mali jasnejší pohľad na ekonomiku projektov, mali “lepší ťah na bránku”, vedeli sa prezentovať ako spoľahliví a kompetentní partneri, rozprávali rečou príbuznou biznisu, ich prezentácie boli presvedčivejšie, boli lepšie jazykovo vybavení, boli lepšie zorganizovaní.

Prečo nedokáže naša veda získať viac zdrojov zo súkromného podnikateľského sektoru?
Priemysel má nenásytný hlad po inováciách, po úsporách nákladov. Takže dopyt tu je – či je kríza  alebo nie. A ponuka je tu tiež. Veď výskum má na predaj také cenné komodity ako kvalifikované mozgy, informácie, prístrojové vybavenie. Je známe, že výskumno-vývojová základňa na Slovensku je predimenzovaná. Veľa vysokých škôl, veľa výskumných ústavov – väčšina živoriacich. Kvantita prevláda nad kvalitou. O to málo disponibilných zdrojov sa delí príliš veľa subjektov. Náklady na jedného výskumníka sú hlboko pod európskym priemerom. Samozrejme to má dopad na kvalitu. Je tu teda kapacita, neprodukuje (hoci má aj drahé prístroje z EU fondov), je obmedzovaná nedostatkom zdrojov na prevádzku – teda kapacita, ktorá nie je dostatočne využitá.

Čo teda bráni intenzívnejšej a obojstranne výhodnej spolupráci? Výhovoriek sme už počuli dosť: priemysel nemá záujem, v čase krízy nemá peniaze na výskum, malé podniky si nemôžu dovoliť výskumné služby, silné spoločnosti majú vlastné výskumné centrá, atď. Sú to mýty, nenechajme sa klamať. V čase krízy potrebujú firmy, veľké alebo malé, ešte viac ako inokedy chytré hlavičky, ktoré pomôžu nájsť efektívnejšie technické riešenia a inovácie.

Problém je inde. Predstavitelia vedy si často neuvedomujú, že ak veda chce peniaze od priemyslu, musí rešpektovať pravidlá biznisu, musí sa sama chovať ako biznis. Vo vzťahu prax a výskum je prax či priemysel v roli zákazníka a výskumník v roli dodávateľa. Chovajú sa naši výskumníci ako dobrí dodávatelia, ktorí medzi sebou súťažia o zákazníka? Poznajú dostatočne potreby svojich zákazníkov? Ponúkajú tie produkty, ktoré zákazníci potrebujú? Vedia prezentovať svoje prednosti a schopnosti naplniť potreby svojich zákazníkov tak, aby si získali ich dôveru? Vedia viesť obchodné rokovania, presvedčiť potenciálneho klienta, pripraviť podnikateľský zámer, pripraviť marketingovú stratégiu? Moja skúsenosť hovorí, že tieto zručnosti našim výskumníkom chýbajú.

Je evidentné, že na Slovensku nie sú výskumné tímy stotožnené so stratégiou EU. Príliš sú upriamené na verejné zdroje, nedávajú si za cieľ znásobiť príjmy z podnikateľskej sféry a nesnažia sa zmeniť svoje chovanie. Niekomu sa možno nevidí, že všetku vinu za nedostatočnú spoluprácu hádžem na výskumníkov. Ale keď si uvedomíme, kto je v roli zákazníka a kto v roli dodávateľa, musíme priznať, že prispôsobiť sa má hlavne výskumník, ako dodávateľ. Zákazník diktuje podmienky, lebo on aj rozhoduje či dá alebo nedá peniaze a on nesie hlavné riziko, že vložené peniaze sa mu nevrátia.  A možno sa nájdu aj takí, ktorí považujú vedu a výskum za niečo vznešené, s čím sa neobchoduje. Tým len želám skoré prebudenie z tohto sna.

Ako to zmeniť a pripraviť vedu na lepšiu spoluprácu s praxou?
Je toho viac, čo popri odbornosti  potrebuje vedieť a prakticky ovládať výskumník na to, aby zapôsobil na manažéra v priemysle a presvedčil ho, že je pre neho ten správny partner na obchodnú spoluprácu.

1. Zákaznícky prístup vedy a výskumu vo vzťahu k priemyslu – veda a výskum musia uznať svoju rolu dodávateľa, ktorý má poznať a uspokojovať potreby svojho zákazníka. Výskumník by nemal ľutovať úsilie a mal by si pred stretnutím s manažérom v priemysle urobiť domácu úlohu, zistiť čo najviac o technológiách, produktoch, o problémoch svojho zákazníka, a neraz aj urobiť nejaké predbežné pokusy, merania či pozorovania. To je investícia, ktorú musí výskumník na začiatku investovať ak chce presvedčiť zákazníka, že je kompetentný partner. Z mojej skúsenosti sú naši výskumníci málo ochotní vynaložiť takéto úsilie, priniesť počiatočný vklad do spolupráce a podstúpiť to riziko, že ich úsilie bude možno aj zbytočné.

2. Marketingové plánovanie. Ani ten najlepší produkt či služba sa sám nepredá, a to platí aj pre služby výskumu. Kto chce predať svoje výskumné služby potrebuje mať podnikateľský plán, špecifikovať ponúkané produkty a služby, identifikovať cieľovú množinu zákazníkov, ktorých chce osloviť, poznať svoj špecifický segment trhu a konkurenciu. Uvedomiť si svoje silné a slabé stránky a budovať na tých silných. Profilovať sa, špecializovať sa. Uvedomiť si, čím sa chce presadiť na trhu medzi konkurenciou – kvalitou, cenou, výnimočnosťou. Hľadať zákazníkov tam kde sú, fish where the fish are. Odlíšiť sa od konkurencie, ktorou sú nielen iné výskumné tímy, ale aj výskumné centrá spoločností a novšie aj tímy 6-sigma pôsobiace v mnohých podnikoch. Univerzitný alebo štátny výskum má pritom rad predností, ktoré nevie dobre využiť.

3. Ovládanie obchodnej (biznis) komunikácie – Výskumníci by mali poznať štandardné postupy ako písať správy priebežné a záverečné, ako prezentovať výsledky pri opontentúrach a projektových poradách v podnikateľskej praxi. Neraz ma dvíhala zo stoličky prezentácia bez štandardnej štruktúry, plná nepodstatných detailov, s výsledkami, ktoré nezodpovedali cieľom práce, chýbajúce závery. Podobne aj správy, priebežné či záverečné. Ľudia v priemysle sú vo väčšine prípadov školení v štandardných formách komunikácie a to očakávajú aj od svojich dodávateľov. Nedôverujú tým, kto ich neovláda.

4. Poznanie základov 6-sigma metodológie a projektového manažmentu – 6-sigma je dnes hádam najpopulárnejšia metodika riadenia projektov zlepšenia a inovácie v priemysle. Poznanie kultúry a nástrojov 6-sigma uľahčí výskumníkom komunikáciu s partnermi v priemysle a zvýši ich dôveru.

5. Uplatňovanie zásad podnikového manažmentu aj vo svojom výskumnom tíme – vedúci výskumného  tímu by si mal uvedomiť, že jeho tím je malý podnik, ktorý tiež musí pracovať efektívne, ak sa chce udržať na trhu. Musí teda dobre hospodáriť so zdrojmi, minimalizovať neproduktívne činnosti a produkovať to, čo niekto potrebuje – agentúra, nadriadený orgán, zákazník z priemyslu.  A podnik pracuje efektívne vtedy, keď efektívne pracujú všetky podnikové procesy – predovšetkým obchod, výroba, nákupy a správa financií. Tie treba mať zanalyzované, organizované podľa známych zásad ich riadenia. Vedúci tímov by si mali uvedomiť svoju riadiacu a kontrolnú úlohu a nemali by ľutovať čas strávený na poradách, na stretnutiach s potenciálnymi zákazníkmi, ale aj so svojimi dodávateľmi (napr. prístrojovej techniky).  Ak sa nedokážu rozlúčiť s laboratóriom, nech potom vedenie tímu prenechajú iným. Z najlepších vedátorov sa stávajú dobrí riaditelia a manažéri hlavne v televíznych seriáloch. V skutočnosti to nemusí byť tak. V týchto funkciách znalosť predmetu výskumu pomáha ale rozhodujúce sú iné zručnosti a schopnosti .

Nebolo málo tých prípadov, keď som zažil výskumné tímy pracujúce v chaose, žiadna plánovitá deľba práce a zodpovedností, nedostatočná kontrola, mizerná komunikácia, všetci robia všetko, neefektívne využívanie zdrojov ľudských aj materiálnych. Toto keď vidí reprezentant podnikateľskej sféry stratí dôveru. Veď to znamená, že aj s jeho peniazmi sa bude takto neefektívne hospodáriť.

6. Poznanie základov finančného manažmentu – výskumník by si mal vedieť urobiť rozpočet, finančný plán, odhadnúť návratnosti a ekonomické efekty projektov a to všetko podľa štandardných pravidiel. Takéto výpočty sú nutnou časťou každého návrhu projektov pre priemysel. Bez toho ťažko presvedčiť manažéra v priemysle o výhodnosti spolupráce. Chlapíci v priemysle najlepšie rozumejú reči peňazí. A ako je známe, peniaze to je aj čas. Výskumníci si musia uvedomiť, že čas má v praxi vysokú cenu a že plány sú niečo ako zákon. Neplnenie časových plánov v priemysle môže mať fatálne následky pre podnik a za neplnenie plánov prichádzajú ľudia v biznise o kariéry. To sa vo výskume nestáva a preto asi výskumníci niekedy nechápu aké dôležité je dodržať plánované termíny. A preto by mali byť pripravení priniesť aj také obete, ako tráviť víkendy v laboratóriu, aby sa stihol termín. V priemysle sa to stáva bežne.

Čo môže urobiť ZSVTS pre budovanie mostu veda-prax
Je výzvou pre ZSVTS hrať aktívnejšiu úlohu v spojení vedy a praxe a naplniť tak jedno zo svojich poslaní, ktorým je “podporovať aplikácie výsledkov vedy, výskumu a techniky v praxi” (Stanovy ZSVTS). Tým, že Zväz združuje odborné spoločnosti, ktorých členmi sú odborníci z výskumu aj z praxe v najrôznejších odvetviach, má jedinečnú príležitosť na naplnenie tohto cieľa konkrétnymi formami činnosti ako:

- poskytovanie priestoru na širokú diskusiu o príčinách nedostatočnej spolupráce veda-prax

- identifikovať legislatívne a inštitucionálne bariéry, ktoré bránia efektívnejšej spolupráci a aktívne presadzovať na príslušných fórach odstránenie týchto bariér

- oboznamovať sa so skúsenosťami z vyspelých krajín a prinášať nové impulzy pre zlepšenie spolupráce

- poskytnúť priestor na ponuku konkrétnych tém a projektov v priemysle pre zapojenie vedy a výskumu

- poskytovať vzdelávanie zamerané na aplikáciu marketingových prístupov v riadení vedy a výskumu

Takýto most potrebujeme. Hľadáme partnerov na budovanie tohto diela medzi inštitúciami, podnikmi, jednotlivcami. Každá chytrá hlava, každá pomocná ruka je vítaná.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>